Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

JÁN XXIII. A JEHO POSOLSTVO LÁSKY A POKOJA

            Ján XXIII. bol neobyčajne vnímavý na potreby každého jedného človeka, či celých národov a etnických skupín bez rozdielu. Vždy stál na strane ubiedených, slabých, vykorisťovaných, väznených... Ako prvý pápež vôbec navštívil väzňov v najťažšej nápravno-výchovnej skupine. Inokedy pozval do siení Vatikánu členov jedného veľkého talianskeho cirkusu, ktorí mu chceli ukázať svoje umenie. Pápež ich poprosil, aby svoje umenie predviedli v detskej nemocnici, a dodal: „Som presvedčený, že nikdy nebudete mať vďačnejšie publikum.“
            Na sviatok sv. Jozefa pozval k sebe rímskych zametačov a smetiarov. Povedal im aj túto vetu: „Vaša práca je cenná v Božích očiach a v toto slávnostné ráno na sviatok sv. Jozefa Robotníka vám hovorím jedno, že svätým sa možno stať s berlou v rukách, ale rovnako dobre aj ak je v nich metla.“ Zametačov ulíc vystriedali upratovačky, šatnárky, toaletárky...
            Taký bol Ján XXIII.! Posledného zametača prijal rovnako ako prezidenta, chudobných rovnako ako vplyvné osobnosti, jednoduchého kňaza rovnako ako kardinála. Pre všetkých bez rozdielu bol milujúcim otcom. Miloval a slúžil z celej svojej sily. Každý deň naplno a neúnavne, s radosťou a pokojom.
            Ján XXIII. bez rozdielu otváral ľuďom svoje srdce i svoj dom. My tiež otvárame svoje srdcia druhým ľuďom, ale koľkokrát počítame, či aj ten druhý nás niečím obohatí, či to nebude príliš veľkou obetou, ak sa pri ňom pristavíme, venujeme mu svoj čas... Ježiš hovorí: „Ak chce byť niekto prvý, nech sa stane sluhom všetkých!“ Zabudnime na seba, prestaňme počítať, čo z toho budeme mať a otvorme svoje srdcia aj pre jednoduchých i núdznych ako pokorní služobníci Pána.

„Od mojich detských rokov som nemal nikdy iné želanie ako stať sa jednoduchým farárom, hoci aj v tej najchudobnejšej dedinke. Ako vidíte, vyvinulo sa to celkom inak. Ale vždy som sa snažil plniť Božiu vôľu, ktorá sa mi zjavovala vo vôli mojich predstavených. Žil som podľa zásady, ktorá zdobí môj biskupský erb: Oboedientia at pax! Poslušnosť a pokoj! Moje sny sa rozplynuli, vzdal som sa všetkých nádejí a túžob a moja duša stíchla v Bohu. Konajte aj vy podľa tejto zásady a nájdete pokoj!“

                                                                                                                      bl. Ján XXIII.